4. kapitola - Boj o život...

27. října 2009 v 12:54 | Dara |  Samota alebo vlčí život
Bežala som lesom po stope toho upíra, aby som dokončila to, čo som začala. Išla som bez prestávky skoro dva dni. Nechcela som tú sviňu nechať ujsť. Necítila som ani tak únavu ako skôr zlosť. Vydržala by som bežať aj týždeň. A to je nevýhoda pre upírov. Aby mohli bežať aspoň týždeň v kuse, musia sa nažrať. A nemýlila som sa. Mieril do najbližšieho mesta. Mňa samotnú mesto uvítalo už v mojej ľudskej podobe. Mala som na sebe čierny korzet bez ramienok, čierne mini kraťasy s dvoma vybíjanými opaskami a reťazami rôznych veľkostí. K tomu čierna kožená vesta a voilá, pred vami stojí mladé dievča výrazne pripomínajúce gengstra... A to vlastne aj som. Moje na krátko ostrihané rozstrapatené čierne vlasy ladili s mojimi čiernymi očami.
Zastala som pred obchodom so sklami a zadívala som sa na svoj odraz. Ako vlkodlak nemám pre seba iné pomenovanie ako dokonalá. Svojou neuveriteľnou krásou, zvieracou ladnosťou, rýchlosťou a silou sme od ľudí dosť odlišní. Nie som narcis, toto je fakt. Odvrátila som sa od odrazu a zamierila som si to za pachom, zatiaľ nevedno kam... Mužská časť populácie, ktorú som stretala cestou, sa na mňa pozerala túžobne až perverzne a ja som ich schladila zhnuseným až temným pohľadom mojich očí. Tá ženská časť pozerala závistlivo a nenávistne. Ja som si ich len pobavene premeriavala pohľadom. Chuderky, ani nevedia čo som zač. No hej, keby to vedeli, tak už pravdepodobne utekajú s krikom za roh najbližšej budovy. Vykračovala som si ďalej po pijavicinej stope, až som narazila na krčmu?? To snáď nemyslí vážne? Čakala by som že naňho narazím niekde v tmavej uličke a nie v krčme. Preboha, čo je toto za tupého švába? No, je to smola len pre neho, ja si tú jeho smrť totiž plánujem riadne užiť. Samozrejme, že mučením... Som síce zbrklá, konám impulzívne a do boja idem, aj keď je proti mne aj dvadsať upírov, ale, čuduj sa svete, ja vždy vyhrám... Upíry si preto o mne šepkajú s nenávisťou, ale aj rešpektom zároveň. Pri tom sa modlia, aby som ich nenašla. No tento? Je zrejme samovrah. Vošla som do krčmy a rozhliadla sa. Cítila som po čuchu, že je pri bare. Keď som pozrela tým smerom, naše pohľady sa stretli. V tom jeho bol strach, ale aj...odhodlanie? V tom mojom mohol vidieť šelmu túžiacu po zabíjaní. No nie tu. Nie pred toľkými svedkami. To by som potom musela všetkých buď zabiť alebo premeniť. Zabiť toľko ľudí som nemohla. Nie že by som s tým mala problém to nie, ale nejak sa mi bridilo robiť niečo iné, ako zabíjať mojich, teda našich úhlavných nepriateľov. A, ostatní vlkodlaci by sa na mňa mohli mračiť... Predstava, že by som mala premeniť toľkých ožranov ma v tomto lákala ešte menej ako možnosť, že by sa na mňa, hoci aj milión vlkodlakov mračilo.
Pomaly som začala k nemu kráčať, aby som v jeho očiach videla ešte viac strachu. A to sa mi aj podarilo. Znervóznel a postavil sa. Poobzeral sa a vykročil k zadnému východu. Ja som bola kúsok za ním. Nakoniec tu asi svedkov mať nebudem, bez môjho pričinenia. Uškrnula som sa a zabuchla za sebou dvere. Upír mal na sebe svetlé potrhané džíny a zašednutú, možno kedysi bielu, košeľu s volánmi. Bože vypadá ako hipisák, ktorý zaspal dobu. Znechutene som po ňom prešla pohľadom od hlavy až k pätám a ním len tak striasalo. Mal žlté, skoro blond, vlasy a oči zvláštnej sivej farby. Zatiaľ sa teda nechystal útočiť. Keby chcel, už by tak spravil. Keď prehovoril v jeho hlase sa objavil náznak vzdoru a vlk vo mne zúrivo zavrčal. Ja som však na sebe nedala nič poznať. "Takže si tu...," povedal a ja som zaregistrovala ako sa z temnoty za mnou blížia temné postavy. Tých postáv za mnou bolo približne deväť. Po boku toho upíra sa postavilo ďalších päť. Takže to máme spolu pätnásť. To bude malina. Upír prehovoril znova, tentoraz sebavedomejšie ako pred tým a to ma naštvalo ešte viac. "Títo upíry, ktorých vidíš boli vycvičení špeciálne na tvoje zabitie". Ja som sa zasmiala a s úškrnom odvetila: "Myslíš že tieto komáre mi môžu ublížiť?" Na to zborovo zavrčali všetci dotknutí upíry okolo mňa a môj úškrn sa ešte viac rozšíril. Popri tom som bola stále v pozore a čakala, kedy sa na mňa vrhnú. Upír sa len na chvíľu zamyslel, potom kývol hlavou a povedal: "Veď uvidíme". A upíry okolo mňa sa začali s vrčaním približovať...



 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám zatiaľ moja poviedka?

Ano je fajn... 81.8% (9)
Dobrý ale čítal/a som už lepšíe 9.1% (1)
Nie, čo to vlastne je?? 0% (0)
O čo ide...?? 9.1% (1)

Komentáře

1 magiclilith magiclilith | Web | 8. listopadu 2009 v 18:12 | Reagovat

Pekne ale mam vytku prehnane cierne moc je taka no super super kocka pochopim vlkodlak ale proste taka az moc hrana ganksterka nehovorim ze by mala byt ruzova barbie ale chce to trochu ubrat na jej sebavedomi :)

2 Meggy Meggy | E-mail | 8. listopadu 2009 v 20:35 | Reagovat

no jojo  a teraz ich všetky zabije no ja nemožem či,? idem dalej čitať....... ide ti to ptačkula :-D

3 Meggy Meggy | 17. listopadu 2010 v 19:24 | Reagovat

[1]:Si to vystijol ale myslim že jej to ide velmi dobre

[2]:

[2]:

[2]: :-P  :-P

4 Quileutte Quileutte | Web | 10. května 2011 v 17:43 | Reagovat

som zvedavá ako to dopadne... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama