5. kapitola - Návrat a stretnutie...

28. října 2009 v 13:08 | Dara |  Samota alebo vlčí život

O 8 rokov neskôr....x))



Len tak som blúdila temnými uličkami ešte temnejšieho mesta. Stále mi niečo pripomínalo. No bolo to tak dávno, že spomínať na to ma ani len nenapadlo. V noci si je každé mesto podobné.
V poslednom čase som sa zamerala na mágiu a jej tajomstvá, ktoré sa chystám rozlúštiť... Nie je to ani nič ťažké, ako som si myslela zo začiatku. V meste je jedna knižnica, samozrejme má aj zakázanú miestnosť. Tam som sa dostala tak, že som jednému z jej zamestnancov šlohla preukaz. Ten som si sfalšovala. Teraz tam chodím skoro každý večer a študujem knihy o mágii. Pokročila som už dosť ďaleko, teda, aspoň si to myslím, pretože sa dokážem čarami aj chrániť. Nezabudla som, samozrejme, ani na mojich "starých známych". Tým sa venujem cez deň. V lese sú ich hromady a mučením z nich dostávam informácie, kde sú ukrytí ďalší z nich. To mučenie mi nejak priľnulo k môjmu skazenému srdcu... Mám to predsa len v krvi. Za posledné roky som zistila, že nie som obyčajný vlkodlak, pretože tí sa nemenia sami. Musia byť uhryznutí od iného vlkodlaka. To som ja nebola... Som krutejšia, silnejšia a rýchlejšia než väčšina vlkodlakov. A ešte k tomu väčšia. Toľko k mojej odlišnosti. Musím pátrať ďalej. Zastala som pred knižnicou. Mestská knižnica, prečítala som, mne už tak známy, nápis. Mala som chuť sa zaškľabiť, spravila som tak a vošla dnu. Poriadny úsmev som na tvári nemala od svojich dvanástich. Ale to už je doba... Vo vnútri som si uvedomila že je tu niečo inak. Zavetrila som a pocítila som známu vôňu. Ale kde som ju už cítila? Ďalej som pokračovala chodbou až k výpožičnému pultu, kde stála vedúca knižnice a pri nej sedelo na stoličke asi sedemnásťročné dievča. To dievča a jej vôňa mi boli povedomé, ale, dofrasa, odkiaľ...? Obrátila som sa im chrbtom a premýšľajúc som sa dostala až k stolu, pričom som mala neustále pred očami obraz dievčiny, ktorá mi bola taká neuveriteľne známa a neznáma, zároveň. Moje zmysly zaregistrovali jemnú triašku, ktorá ňou na chvíľku zalomcovala. Jasne som z nej cítila strach, ale aj vzdor teenagera. Zo staršej, asi päťdesiatročnej, vedúcej stojacej nad dievčinou, som cítila taktiež strach a okolo seba sa snažila postaviť ľahostajný múr, alebo ak chcete odstup. To si za tú dobu na mňa ešte nezvykla? No, ani sa im vlastne nedivím, môj image grázla stále pretrvával. Vedúca mi kývla hlavou, že môžem ísť a ja som šla kam inam, ako do zakázanej časti. Vytiahla som knihu a otvorila ju na zaznačenej stránke. Minule som ju nedočítala. Táto kniha bola zameraná na koncentráciu a uvoľnenie mysle. Práve som si skúšala precvičiť a uvoľniť myseľ, čo mi chvíľu trvalo, keď sa mi pred očami zjavilo všetko, čo sa stalo pred ôsmimi rokmi...To, ako som zachránila dievčatko menom Sora. Ako som bojovala s upírmi vycvičenými na moje zabite. Ako som vyhrala, aj keď s menšími zraneniami... Keď som sa vrátila Soru skontrolovať, dozvedela som sa, že sa presťahovala do Japonska... A teraz mi to konečne docvaklo. Dievča v hale pri vedúcej, ktorej vôňa mi bola taká známa je Sora. Vrátila sa späť...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 magiclilith magiclilith | Web | 8. listopadu 2009 v 18:17 | Reagovat

Dobry napad s kniznicou len asi rowlingova ta predbehla :) ale zaujimave s tou Sorou.... :-)

2 Quileutte Quileutte | Web | 10. května 2011 v 17:46 | Reagovat

super...to s mágiou sa mi páči...je to super :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama