2. kapitola - Prekvapenie v kúpeľni

19. listopadu 2009 v 21:42 | EWII_TW |  Smallgeneration
Obúvam si pomaly papuče a som rada, že som doma. Neznášam tie trápne reči Elis. Ako ona je v pohode baba až na tie jej úlety vtedy ju naozaj nemusím. Rýchlo som si nahádzala veci do školskej tašky a idem sa osprchovať. Túto časť dňa naozaj milujem. Keď sa môžem na chvíľu vypnúť a ponoriť sa do vriacej vody. Keď som vystúpila z vane rýchlo som si dala teplé pyžamo a župan.
Mokré vlasy sa mi dnes naozaj nechce fénovať. Prečesala som si vlasy a v tom na mňa vykukne ten môj krvavo- čierno - červený pramienok vlasov. Už teraz, ale nemám v pláne sa nad ním moc zamýšľať. No až v tom som si všimla modrinu, ktorá sa pod ním skrývala. Čo to je ? odhrnula som si na tom mieste vlasy a vykukol na mňa veľký tmavomodrý fľak. No ako sa tak lepšie pozerám všetky pramienky sa mi od modriny alebo skôr fľaku zafarbujú na modro. Zhrozene som odstúpila od zrkadla. Zavrela som oči chytila som sa miesta kde som mala fľak. No keď som otvorila oči nebola som u mňa doma v kúpeľni. Tmavý les sa rozliehal všade okolo mňa. Kde to som? Bola prvá myšlienka ktorá mi prebehla hlavou. No zrazu som počula zúrivé zavitie vlkov. Znelo to ako by ich bolo minimálne 100. Keď som si chcela vystrieť stuhnutú ruku uvedomila som si, že mám ruky aj nohy spútane obrovskými putami a som reťazou priviazaná o strom. Srdce mi začalo byť až príliš rýchlo. Niečo tu nie je v poriadku keď som sa poobzerala okolo seba zbadala som, že v tomto tmavom lese nie som sama. Muž s obrovským, čiernym klobúkom na hlave a celý v čiernom sa na mňa udivene pozeral. Ako keby bol prekvapený, že som sa zobudila. V tom som niekde začula bubnovanie pri ktorom mi naskakovala husia koža. Cítila som, že to bubnovanie má niečo spoločné so mnou . Ako keby mi malo byť osudné. No viac ako ja od strachu sa začal triasť muž vedľa mňa. On sa však netriasol strachom ,ale ako keby v ňom to bubnovanie vyvolalo zúrivosť. Niečo vo mne vyvolávalo pocit, že ten muž s tým bubnovaním nesúhlasí. V tom som začula hrôzostrašnejšie zavitie vlkov ako pred tým ako by čakali na mňa. Čakali asi nie je to pravé slovo skôr sa približovali. Pozrela som sa na trasúceho muža vedľa mňa. Začal vzlykať a syčať zároveň. Nie však na mňa. Pozeral sa niekde ďaleko do hustého, tmavého lesa čo bol pred nami. Vedľa mňa zaštrngali kľúče. Okamžite som sa pozrela. Muž vedľa mňa odkrútil šikovne reťaz od stromu a odomkol mi putá. Bubnovanie bolo už blízko vlky som počula vrčať už akoby boli pri mojom uchu. Až keď bol muž pri mne zistila som, že ma pri sebe vlka nie takého ako sú tie obyčajné. Trochu menší. No ten vlk na mňa hľadel zmučene. Uhla som pohľadom a pohla som stŕpnutou rukou. ,,Nech to je len sen" svoje prianie som vyslovila nahlas. Muž sa na mňa prekvapene pozrel a potriasol mnou. ,,Na nič iné ani na nikoho nemysli len na to, že musíš utekať odtiaľto čo najviac ako vládzeš." Povedal rýchlo a prehĺtal slova aby som nepočula zlomy v jeho hlase. Ten muž sa bál viac ako vypadal. ,,Môj vlk poodháňa nejakých ale nie všetkých." Chcela som sa ho spýtať koho odoženie jeho vlk, ale muž ma postrčil a povedal ,,Bež." V tom sa všetko zbehlo strašne rýchlo. Vrčanie bolo už takmer pri mne a bubnovanie bolo také silné, že som si musela zakryť uši. Inštinktívne som sa rozbehla preč od týchto hrôzostrašných zvukov. Zatiaľ to boli iba zvuky no keď som sa obzrela za seba zistila som, že z miesta kde som predtým bola uväznená vychádza minimálne 200 postáv s obrovskými klobúkmi a pri nich asi štyristo malých vlkov. Premohol ma strach keď som začula bolestiví výkrik nejakého muža. Ten hlas mi bol veľmi povedomí. Potom mi došlo, že to bol muž ktorý mi zachránil pravdepodobne život. Rozbehla som sa ešte viac ako pred tým za sebou som v diaľke počula cvakanie vlčích čeľustí. Pripomínalo to zápas. Bežala som ako len moje nohy a pľúca vládali. Dobehla som na koniec lesa kde som zbadala nejakú dieru v skale. Rozhodla som sa do nej vojsť. V jaskyni sa nachádzal veľký balvan. Z posledných síl som ho odtlačila do otvoru , aby sa ku mne z vonku nič nemohlo dostať. ,,Myslíš, že ti to pomôže?" ozval sa ženský hlas. Strhlo ma keď som zistila, že ten hlas sa ozýva z jaskyne. Srdce mi skoro vyskočilo keď som sa otočila. Tesne pri mne stála nízka červenovlasá žena s tmavo čiernym klobúkom. V jej očiach som zbadala až príliš veľkú odhodlanosť ublížiť mi. V tom na mňa skočil vlk. Malý, ale dostatočne silný aby ma prevalil na zem. Spomenula som si na moju prvú nočnú moru. Zatriasla som hlavou. A potom som sa našla ležať na zemi doma v kúpeľni. Celá strhaná som sa poobzerala okolo seba. Nikto nikde nebol. Čo to bolo?? Toto nebola nočná mora bolo to až príliš skutočné. A pritom aj tak som nespala bolo to tak rýchlo. Moje srdce bilo tak rýchlo ako niekomu na kresle smrti. Rukami mi triaslo ale aj tak som sa pokúsila postaviť na nohy. Podarilo sa mi to až na druhý krát. Rozbehla som sa cez celú chodbu až do svojej izby. Zabuchla som dvere. Ľahla do postele a zakryla som sa. Teraz by som si naozaj priala mať niekoho z rodiny doma. Rodičia odišli na cestu okolo sveta na dva mesiace a sestra je na internáte skoro celé týždne. Triaslo so mnou až moc na to aby som dokázala súvisle premýšľať., ale zaspať som sa bála. No moje ospalé viečka mali iný názor. Zaspala som skôr ako som očakávala.
Hukot môjho starého rachotiaceho budíka ma zobúdza. Otvorila som pomaly oči. Spokojná, že žiadna nočná mora mi neznepríjemnila spánok.
Vstávam z postele ale strhalo ma lebo mám
stuhnutú celú nohu. ,,Au debilná noha" zanadávala som si potichu. Keď mi konečne odtŕpla išla som sa umyť. Kráčam po chodbe smerom do izby sa snažím až tak príliš nezamýšľať nad vecami, aby som zas nezaspala. Je piatok a prvá hodina zase angličtina. Nový učiteľ by si o mne pomyslel keby som sa znova zabudla. Celý ďalší deň ubehol v znamení "nuda". Nový učiteľ je totálne chybný (Elis mala pravdu) a kokce. Už som si spravila úlohy a teraz sa asi idem niekde previesť na korčuliach Je totiž už teplo takže to musím nijako využiť. Zbehla som dole po schodoch a obúvam si korčule. Hm ako sa asi môže volať pán neznámi? A je to tu zas nemôžem na neho myslieť. Nemôžeš počuješ sa?! Bože celý deň sa mi to úspešne darilo nemala som moc času sa nad ním zamýšľať lebo mi v hlave vŕtala nočná mora. No tú mi teraz prekryla myšlienka na pána neznámeho. Mám taký pocit, že ma k nemu niečo ťahá. Nie je možné aby som sa zamilovala do niekoho s kým som sa rozprávala možno hodinu. Nie. Ja som mala vždy problém sa zamilovať. Nie zamilovať ale skôr byť ku niekomu dostatočne milá na zamilovanosť.
Ale keď sa mi raz jeho strapaté čierne vlasy dajú na pamäť tak musím na ne myslieť stále. Zrazu mi napadlo, že by som sa mohla pozrieť aj kam som sa to na korčuliach zaviezla. A kde nestojím? No v zastávke. Čo toto má znamenať? Už mi načisto asi hrabe. Potriasla som hlavou (reflex). No moc mi to nepomohlo


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama