Prosinec 2010

Padlý anjel: Oslobodenie

12. prosince 2010 v 14:36 | Dara |  Jednorazovky...x))

Prológ


Angela blúdila po svete štyri dlhé roky a pohltila mnoho duší. Až keď stretla zvláštneho chalana Michaela, ktorého duša ju lákala, ale aj odpudzovala nebezpečne sálajúcim dobrom, začala sa prvýkrát zaujímať o to, aké duše pohlcuje. Premýšľala o sebe a o tom, čo by mohlo byť. Stále častejšie sa s ním stretávala a netušila, prečo ho už dávno nezabila tak, ako mnohých pred ním. Schádzali sa spolu dovtedy, kým démona v nej neprestali baviť tieto úlety a kým sa Angele nepriznal s tým, že ju miluje...


Pokračovanie Pravej identity


"Ostaň so mnou."
Zaprosil Michael. Otvárala som ústa, že mu poviem samozrejme, ostanem s tebou, veď si ostal pri mne, aj keď si zistil kto v skutočnosti som. No spomenula som si na ten deň, keď som zabila svoju rodinu. Najskôr som z toho mala strach, ale medzitým som zistila, že je to moja podstata. A práve tá zadržala tie slová. Ja k ľuďom nepatrím, dokonca ani k Michaelovi. Je to len človek a ja ľudí zabíjam. Zahľadela som sa mu do očí a uškrnula sa. V jeho očiach sa objavilo bolestné poznanie. Došlo mu čo sa teraz stane.
"Samozrejme že s tebou ostanem. Tvoja duša bude mojou súčasťou už navždy."
Pritom som myslela na všetky duše, ktoré mnou už boli pohltené. Stále mám pred očami vydesené tváre a ich zbytočné výkriky. Nikto tie hlasy aj tak nepočul, ani len nemohol. Pomaly som zdvihla ruku k jeho hrudi, tak isto, ako som to spravila už toľkokrát pred tým. Jeho duša v jemných modrých špirálach prechádzala ku mne. Na nič sa nezmohol, len na mňa upieral oči naplnené smútkom a zradou. Vedela som, na čo myslí. Vždy keď som niekomu vysávala dušu, vedela som na čo myslí a čo cíti. Michael sa cítil zradený a tá jeho bolesť... Cítil bolesť z toho, že nič z toho, čo spravil, nestačilo. Chtiac či nechtiac, tieto pocity som si užívala. Z bolesti, zármutku a strachu mojich obetí predsa žijem. Dodávajú mi silu. No zrazu z neho začala prúdiť iný cit. Bol taký silný, žeravý až som chcela stiahnuť ruku, no Michael mi ju chytil a z posledných síl ju držal na svojom srdci. "Milujem ťa." Šepol a ja som cítila ako ma opúšťa moja sila. Nezniesla iné pocity ako bolesť a strach. Neboli to len moje temné sily, ktoré zo mňa postupne vyprchali, ale aj môj život. V mojom vnútri zaznievali posledné zúfalé výkriky démona a ja som cítila, že som to opäť ja. Duše, ktoré som na svojej neľútostnej ceste pohltila, boli odrazu voľné a stúpali akoby v modrých stuhách k nebu, kde sa konečne rozplynuli. Bez nich, svojím pravým ja, som si uvedomila, že som Michaela celý ten čas milovala. Bolela ma predstava že som mu tak ublížila a on namiesto toho, aby ma nenávidel - miloval ma takú, aká som bola. To jeho láska ma oslobodila od večnej temnoty, ktorá by ma inak čakala. Zodvihla som druhú ruku k jeho tvári a ešte skôr, ako som stratila všetky sily, pohladila ho po tvári. S tichým "ďakujem" som mu v tom momente zomrela v náručí.



_________________Michaelov pohľad_____________________

Cítil som ako jej telo pomaly ochabuje v mojom náručí. Z posledných síl ku mne natiahla ruku a pohladila ma po tvári mokrej od sĺz. Videl som v jej očiach to, čo som túžil vidieť vždy, no netvor v jej vnútri jej to nikdy nedovolil. V očiach mala nehu a práve v tom okamihu som bol šťastný, ale netrval to dlho.
"Ďakujem,"
šepla tak potichu, že keby som nestál pri nej tak blízko, ani by som ju nepočul. Hneď po tých slovách sa jej z očí vytratil lesk. Boli prázdne, bez života a hneď potom mi ochabla v náručí.
"Za čo mi ďakuješ? Zabil som ťa a to si bola to jediné na zemi, čo som miloval".
To boli moje posledné vyslovené slová skôr, ako som padol aj z Angelou mŕtvy na zem.



________________Pohľad nikoho________________

Dvaja anjeli nehybne ležali uprostred lesa. Angela, anjel, ktorého diabol zlákal z cesty a Michael, anjel,
sľubujúci svetlu, že privedie stratenú dcéru svetla späť. Svoje slovo dodržal, no netušil, že k anjelovi vzplanie láskou a tak rýchlo ju aj stratí.
Možno sa znova stretnú vo svete mŕtvych a možno ich duše k sebe už nenájdu cestu nikdy. Začal pofukovať vietor, v ktorom listy spievali svoju smutnú pieseň za zmeravené telá v lese, nikdy viac o nej nechyrujúc.

Oznam...xD

9. prosince 2010 v 21:25 | Dara |  Blbosti...xD

Tak konečne sa hlásim aj z niečim iným ako len z pesníčkami, obrázkami a podobnými zbytočnosťami...xD Takže tý čo by chceli pokračovanie Samota alebo vlčí život tak mi napíšte v komentoch, ešte by som mala mať v zálohe nejaké kapitoly tak by som ich opravila a pridala keď ide ten víkend. A mám aj nejaké nové nápady ešte to ale budem musieť prepísať na papier tak aby sa mi to pozdávalo...V_V  Ak budete chcieť  vedieť  o čom asi budú, tak tiež chystám také info kde budú obsahy všetkých poviedok. Ešte by malo pribudnúť  ajpokračovanie Pravej identyti. Pokračoovanie sa bude volať  Padlý anjel: Oslobodenie.Viem že som písala že z toho spravím kapitolovku no nejak mi to nejde rozpísať a pri jednej fakt dobrej pesníčke som dostala múzu len na jednorazovku.Do pondelka by som ju sem aj mohla stihnúť pridať ...x) Tak, to bude asi všetko čo som chcela....x))



Kira..

3. prosince 2010 v 19:13 | Dara |  Postavi zo Samota alebo vlčí život..x)

Takto si predstavujem Kiru


Kira a Megan