Duben 2011

14. kapitola - Biela vlčica

16. dubna 2011 v 17:39 | Dara |  Samota alebo vlčí život
Skočila som mu do cesty, a tým odhodila Soru nabok. Vlk predo mnou spravil rýchly výpad tlapou, pri ktorom ma zrazil z nôh. Neveriacky som naň pozrela. Ako môže byť taký rýchly? Postavila som sa a zvrčala, keď som videla, ako sa blíži k Sore. Dopadla som na všetky štyri už vo svojej vlčej podobe a rozbehla sa k nedobrovoľnej dvojici. Odrazila som sa od zeme a skočila bielemu vlkolakovi po krku. Moje zuby sa mu zakvačili do srsti na hrdle a s divokým vrčaním som neprestávala šklbať jeho biednu existenciu. Bránil sa a pokúšal sa o protiútok. Zacvakal zubami tentoraz pri mojom krku, tak som ho rýchlo vymrštila nabok, pričom bolestne zaskučal. Akonáhle dopadol na zem, premenil sa a práve vtedy som zistila, že to nie je vlk, ale vlčica s tmavými vlasmi. Na rozdiel odo mňa, bola v bielych korzetových mini šatách. Z rany na krku, mojom výtvore, jej tiekol pramienok krvi, aj keď už pod nánosom krvi žiadnu ranku vidieť nebolo. Rýchlo sa postavila na nohy.
"Asi sa budem musieť snažiť trochu viac."
Radšej som sa premenila, a tak čakala ďalší útok vlčice. Bola otočená chrbtom, preto jej nebolo vidieť do tváre. Naskutku neprijateľná situácia, pretože som nevedela čo zamýšľa, spravila som k nej pomalý, obozretný krok. Vtedy sa otočila a neuveriteľne rýchlo sa rozbehla smerom ku mne. Až keď bola blízko pri mne som si všimla dýku lesknúcu sa v jej ruke, ktorou mi mierila na srdce. Keby som bola obyčajný vlkolak, tak sa ani nestihnem nadýchnuť a bola by som mala tú dýku zabodnutú v srdci. Našťastie, nie som. Pokojne som ďalej stála, koncentrovala aj na nepatrnejší pohyb a čakala. Keď bola dýka už len pár centimetrov od mojej hrude, chytila som jej ruku svojimi. Šokovane sa na mňa pozerala. Zrejme sa jej ešte nestalo, aby sa jej útoku niekto vyhol, nie to ešte ho aj zastavil, keď bol presne mierený a rýchly. Teraz mi to však bolo jedno, to čo ma zaujímalo bola jej tvár. Bola mi povedomá. Od toľkého premýšľania nad tým, odkiaľ ju poznám sa mi vytvorila vráska medzi očami. Nechala som svoje myšlienky prúdiť a pred mojimi očami sa mi zrazu objavilo moje detstvo. Vtedy som mala jednu kamarátku, lenže po nejakom čase zmizla a nikto ju nehľadal. Všetko sa to vtedy nejako ututlalo.
"Megan?"
Vtedy sa na chvíľu zamyslela aj ona a akoby ju niekto udrel, ucukla, a pustila dýku z ruky.
"Kira?"
Vydýchla a znovu cúvla.
"To nemôžem."
Potichu si pre seba šepla, zvrtla sa a rozbehla sa do lesa. Ale prečo? Prečo zmizla aj keď ma spoznala? Všetok zápal z boja sa pominul. Jediné, čo som teraz chcela boli odpovede. Uhniezdila sa vo mne zmätenosť a hnev z toho, že len tak zdrhla. Rýchlo som sa rozbehla za ňou, ale ešte cez plece som prehovorila i Sore:
"Prepáč, ale ja ju musím nájsť!"
Prikývla na znak, že dokonale chápe.
"Počkám tu na teba!"
Zakričala ešte za mnou. Počas behu som sa premenila na vlka. Som rýchla aj v ľudskej podobe, ale v tej vlčej je to predsa len rýchlejšie. Netrvalo dlho a už som bola v lese. Jej stopu som si pamätala, a tak som vedela, ktorým smerom sa mám vybrať.

Oznam

12. dubna 2011 v 15:38 | Dara
Tak konečne by sa tu mala objavyť poviedka k SAVŽ. Teda ak sa bude chcieť mojej sestre po mňe opravovať chyby...xD. Bude krátka ako vždy, to asi preto že som tak lenivá alebo preto že tá stránka je moc široká....:D. A ďalší týždeň by som vám mohla aj prepísať 1kapitolu k tej nouej poviedke Vládcovia temnoty... Teda ak ju chcete...x). To je asi všetko čo som chcela...x)

NaruSasu

9. dubna 2011 v 16:33 Komix
SasUke je vlastne uke.....XDD