4. kapitola - Tok času

22. července 2014 v 1:04 | Dara |  Vlčia pieseň
4. kaptola





Lesom som bežala, až kým nepadlo na koruny stromov šero. Pomaly zo zatajeným dychom som vystúpila z bezpečného tieňa stromov na lúku. Dedina v ktorej som kedysi žila bola zo všetkých strán obklopená lesmi. Bola síce už tma no vďaka mojím zmyslom som všetko dokonale videla. V domoch sa svietilo a za oknami sa sem tam mihla nejaká postava. Skoro vôbec sa to tu nezmenilo. Až na pár novo postavených domov to tu vyzeralo skoro rovnako. Zbehla som dole lúkou a preskočila najbližší plot, ktorý bol postavený okolo domu. Možno to nebola najlepšia voľba, pretože na mňa začal zúrivo brechať mohutný pes a vyzeral, že sa na mňa každú chvíľu vrhne. V plemenách som sa nijak extra nevyznala no tento vyzeral celkom bojovne. Otrávene som si vydýchla, na toto vážne nemám čas. Zmenila som svoje oči na jantárové a vypustila som trochu zo svojej vlčej sily. Celkom to zabralo. Pes začal kňučať a ustúpil, pretože cítil dominantnejšieho dravca ako bol on. Uškrnula som sa a pohladila som ho po hlave. Vybrala som sa ďalej cez dvor až k prednej bráne, aby som sa dostala na ulicu. Ten pes ma nasledoval a s vrtiacim chvostom sa mi motal okolo nôh. Bol celkom roztomilý no bohužiaľ naňho nemám čas. Len som ho zasa poškrabkala za uchom a následne som ladne preskočila plot. On za mnou nemohol, pretože plot bol naňho privysoký tak tam len poskakoval. Usmiala som sa a šla ulicou až k nášmu domu. Preskočila som aj túto bránku a mala som šťastie, pretože na druhom poschodí bol otvorený balkón v bratovej izbe. Tiež som tam nikoho nepočula, takže som sa pripravila na skok. Mierne som pokrčila kolená a odrazila sa od zeme. Zachytila som sa zábradlia a to následne preliezla. Našťastie je moja izba hneď vedľa tej bratovej, takže mi len stačilo prejsť cez miestnosť až som sa zastavila pri mojich dverách. Stisla som kľučku a vošla dnu. Vyzerala rovnako ako keď som tu bola naposledy. Teda až na to že tu chýbali moje hromádky vecí čo sa všade povaľovali. Museli tu pravidelne upratovať, pretože tu nebol ani náznak vrstvičky prachu. Samozrejme že to tak nebývalo, lebo keď som tu ešte bývala, mne sa upratovať nikdy nechcelo. Vždy ma k tomu musela dokopať moja sestra. A bola to aj práve ona čo práve šla hore schodmi a nezamierila si to do svojej izby, ale smerom opačným. Čiže sem a určite si všimne otvorené dvere. Nemala som už veľa času na útek, lebo bratove dvere už sa otvárali, tak som len rýchlo vyskočila na jednu z mojich skríň pri stene. Hneď vedľa bolo zrkadlo, tak som mala na ňu dobrý výhľad. Vošla až do stredu izby a obzerala sa okolo a niečo hľadala. No asi skôr niekoho, keďže tu bolo pred tým zavreté. Cítila som sa trochu ako zlodej. Vlastne som tak momentálne aj musela vyzerať. Prilepená na vrchu skrine, to musel byť úchvatný pohľad. Sťažka som sa premáhala, aby som sa nerozosmiala. Úsmev na tvári mi však zamrzol po tom čo som zbadala tvár mojej sestry. Jej vždy usmiata pehavá tvár bola teraz posiata vráskami a jej modré oči sa už viac nesmiali. Vyzerala omnoho staršie a jej ryšavé vlasy mali kde tu šediny. Keď v izbe nenašla čo hľadala, len sklesnuto z nej zasa vyšla. Keď zatvorila dvere ešte som počula ako si pre seba niečo mrmle. Nebyť vlkodlak tak to ani nepočujem.

"Muselo sa mi to len zdať. Nebolo by to prvý krát."



Dokonca aj jej hlas sa zmenil. To je vlastne asi normálne. Už nie je tá 23 ročná baba, ktorú som si pamätala. Nenávidela to tu rovnako ako ja, no aj tak tu ostala zrejme žiť a to len kvôli mne. Dom aj moja izba možno vyzerajú rovnako no ľudia tu sa zmenili. Zoskočila som zo skrine a zahľadela som sa do zrkadla, ktoré viselo na stene. Dlho som sa na svoj odraz pozerať nedokázala tak som sa po chvíli odvrátila. Čo je na mne také iné, že som sa sama zmenila na vlkodlaka, no ostatný nie? Zaujímalo by ma, či by som starla rovnako ako oni, keby ma neuniesol ten upír. Nebolo tu nič čo by som chcela vziať so sebou, tak som len potichu vyšla z izby a opatrne ju zasa zavrela. Vyšla som na balkón a rozmýšľala som, kam teraz pôjdem. Teraz by som mohla vlastne robiť čokoľvek. Som rýchla a silná a ak sa budem držať ďalej od zvedavých ľudských očí, tak ma nechajú na pokoji. Mohla by som ísť a nájsť toho upíra čo ma uniesol, no nechcem až tak riskovať. Neviem ako silnú ma ochranku, takže by som sa mala zdokonaliť v boji tým, že budem loviť menšie skupiny upírov a až potom sa rozhodnem či pôjdem po ňom. To by aj celkom šlo. Trhanie tých upírov v chate bola celkom zábavné, takže by ma to mohlo na nejaký čas zamestnať. Len si zoženiem nejaké oblečenie, aby som v ľudskej podobe pri boji nemusela odhaľovať to čo nie je nutné a vyrazím. Zoskočila som z balkóna s myšlienkou vykradnúť nejaký obchod s kvalitným spodným prádlom a oblečením a vyrazila do lesa, smer mesto.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama