5.kapitola - Lovec a jeho korisť

13. června 2015 v 9:20 | Dara |  Vlčia pieseň
To bola zase doba.. :D





Rozbila som okno na jednom draho vyzerajúcom obchode a vkradla sa dnu. Pred tým, by som si tu nemohla dovoliť nakupovať no teraz mi je to šumák. Nakoniec ani nemám v pláne platiť za to, čo si tu šľohnem. Zhodila som zo seba už celkom špimavú mikinu a začala som si prezerať vešiaky s oblečením. Pripadala som si pri tom ako úchyl. Ešte že som vyhodila poistky pred tým ako som sa sem vkradla. Nepotrebujem predsa, aby ma zachytila jedna z kamier ako sa tu producírujem nahá. Siahla som po vešiaku s fialovým čipkovaným spodným prádlom, ktoré som si hneď aj vyskúšala. Mala som šťastie, bola to moja veľkosť, takže som potrebovala už len oblečenie a nejaké topánky. Nechcela som sa tu zdržovať nejak dlho, pretože aj keď som vyhodila poistky, tak by mohli mať nejaký záložný generátor, alebo niečo podobné. Vzala som si krátke tmavé kraťasi a tričko na ramienka v rovnakej farbe. Z oddelenia topánok som si vzala tmavé číny s nejakými vzormi, už len podľa môjho čísla. Potom som zamierila k východu, kde som sa zasekla, keď mi trochu oneskorene došlo, že som sa sem vlastne vlúpala a predným vchodom to určite nebolo. S povzdychom som si bachla ruku o čelo a ladnou otočkou som sa vydala k zadnému vchodu. Po ceste som si z jedného vešiaka ešte strhla koženú bundu a pod nohy sa mi priplietli ešte aj ponožky. Prešla som k rozbitému oknu a rýchlo sa cezeň prepchala.
Najskôr som myslela, že sa mi to len zdá no v diaľke som už počula húkajúce policajné sirény . Fakt neviem aké sú v tejto dobe špeciálne techniky no už o mne vedeli. Teda aspoň si myslím že idú sem. Nejak som nemala potrebu to kontrolovať. Ešte stále bosá som vyskočila na jednu z budov, ktorá mi slúžila ako odrazový mostík ku ďalším budovám. Tak som sa dostala až k centru mesta, odkiaľ som mala výhľad na námestie s fontánou a nejakými stánkami, ktoré spájala šnúra svetiel. Moc som sa v tom nevyznala, ale pravdepodobne boli nejaké slávnosti.
Sadla som si na vysunuté strešné okno, kde som si mohla už v pokoji navliecť ponožky a následne číny. Na námestí sa pohybovalo celkom veľa ľudí a veľa z nich malo v rukách plastové poháre naplnené alkoholom. Prekrížila som si nohy a bradu som si podložila rukou. V pozadí celého hluku ľudí hrala nejaká kapela, ktorú som nepoznala. Ja osobne som sa nikdy podobnej udalosti nezúčastnila, pretože nemám moc v láske miesta, kde sa hemží veľa ľudí po kope, no teraz som si ten výhľad užívala. Všetci sa zabávali a niektorý tancovali v rytme hudby. Nikto z nich ani len netušil čo na nich v tme môže číhať, proste si užívali tento okamih. Keby som sa mohla vrátiť v čase, možno by som tam bola s nimi. Vlastne by som tam mohla ísť aj teraz, ale ja k ním nepatrím. Už nie som jedna z nich, takže si vystačím so svojím výhľadom.
Aj tak som sa nikdy nevedela zabávať týmto spôsobom. Vzdychla som si a už som chcela vstať a odskackať po budovách zasa preč, keď som zacítila povedomú vôňu.
V dave ľudí sa pohyboval lovec. Ladnými pohybmi sa predieral pomedzi ľudí bez toho, aby sa čo i len jedného z nich dotkol a popri tom si každého premeriaval lačným pohľadom. Nemala by som byť prekvapená, nakoniec takéto udalosti pre nich poskytujú veľa príležitostí. Ani teraz to nebolo inak. Hľadal si tu svoju korisť na dnešný večer. Prešla som až k okraju strechy a prikrčila sa. Naklonila som sa kúsok nad ulicu a do nosa som natiahla večerný vzduch. Bolo to tam. Popri ľudskej vôni, potu a alkoholu som zachytila slabú vôňu upíra. Bol dobrý a zrejme aj pár desiatok, možno aj stoviek rokov starý. Vedel skrývať svoj pach. Nebyť vetra, ktorý fúkal mojím smerom tak o ňom ani neviem. On bol síce dobrý v tom čo robil no o sebe som to zatiaľ povedať nemohla, pretože som vlkodlakom prakticky len jeden deň a nikto sa učený nenarodil.
No dobre, snažím sa nájsť nejaké výhovorky, pretože on môj pach zachytil ešte skôr ako ja ten jeho. Pozeral na mňa a znechutene vykrivil tvár. Hodil si spiatočku a snažil sa skryť v dave. Snažil sa je trefné, pretože som ho nespúšťajúc z očí nasledovala po strechách budov. Keby som zoskočila, tak by som ho pravdepodobne stratila medzi telami ľudí, ktoré sa prepletali na námestí, takže to na začiatočníka nebolo zlé. Keď pochopil že jeho taktika zlyhala a ja som sa nenechala oblafnúť, zamieril medzi budovy. Zrejme zhodnotil, že keď som taký amatér a neviem zakryť ani svoj pach, tak budem pre neho ľahké sústo. Čo vlastne môže byť aj pravda, lenže ja už som pár upírov zabila, takže som si celkom verila. Teda väčšinou som pri tom mala šťastie, pretože tie útoky v chate boli pre nich nečakané. No tento sa rozhodol so mnou bojovať dobrovoľne, takže bude mať zrejme aj zbraň. A vyzeral celkom sebavedomo a k tomu nesmiem zabudnúť pripočítať, že je starší a zrejme aj skúsenejší. A ja ako blázon idem priamo za ním do očividnej pasce. Prečo nie. Zbrklá ako za starých čias. Uškrnula som sa a zoskočila do odľahlej uličky, kde už na mňa čakal upír pripravený k boju.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama