6. kapitola - Stratené v čase

17. června 2015 v 22:04 | Dara |  Vlčia pieseň
6. kapitola




Stál tam vysoký tmavovlasý upír. Zmysli mal napnuté a vetril.

"Si mláďa. Luna ťa premenila len nedávno."

Prekvapene sa vystrel z prikrčenej bojovej polohy a premeriaval si ma zvláštne ľútostivým pohľadom. No prekvapený nebol len on. To spoznal z toho jeho fuňania?

"Si tu sama. Vlci si mláďatá chránia. Prečo si od nich oddelená? Vlci cítia premenu nových, ako je možné že ťa ešte nenašli?"

Teraz sa už nezameriaval na mňa, ale prezeral okolie a znova vetril. Vážne mi už skôr pripomína psa než upíra. No aspoň nevyzerá nepríčetne a z úst mu netečú sliny.

"Nemám tucha o čom točíš, žiadnych vlkov okrem seba v zrkadle som nevidela. Ale smolu máš aj tak, nejak si s tebou poradím aj sama."

Hej bolo to celkom sebavedomé na vlčie mláďa ako ma nazval, ale niekto ho zastaviť musí. Zrejme moje prehlásenie prišlo vtipné aj jemu, lebo sa začal uškŕňať. Teraz som mala vážne chuť mu vraziť. Neskutočne ma s tým vytáčal.

"Čo je? Nenechám ťa ísť ďalej loviť a zabíjať ľudí. To si vážne tak vychutnávate bolesť a utrpenie? Mučíte ľudí a prináša vám to potešenie. Som z toho zhnusená ste len monštrá."

Zhnusene som si ho prezerala a v mysli mi prebiehali obrazy z mojej len nedávnej minulosti. Zabijem ho tak ako ostatných. Zaslúži si to. O jedného netopiera menej, mala by som dostať medailu, alebo Nobelovu cenu. Škoda že si to nemám kam povesiť. Už som sa chystala skočiť a rozdriapať ho na kusy keď ma začal so zdvihnutými rukami zastavovať.

"Počkať, počkať, nebuď zbytočne zbrklé mláďa. Neviem či si už stihla nejakých upírov stretnúť, alebo si pozerala iba moc filmov, ale ja na ľudí neútočím. Nemučím ich a nijak sa nevyžívam v ich utrpení. Je to už vyše štyristopäťdesiat rokov čo som naposledy pil z človeka a aj to bolo len zo súhlasom."

"To hovor vieš komu starký. Videla som ako sa tam prechádzaš a lačne na nich pozeráš. Mňa neoklameš tak sa pekne v tichosti nechaj roztrhať. Mám aj iné veci na pláne vieš?"

"To aj ja maličká. Na love som bol, to je pravda, ale za úplne iným účelom než si myslíš."

Povedal pobavene a veľavýznamne sa na mňa pozeral, ako keby mi z toho malo dôjsť niečo čo však mne unikalo. Nechápavo som naňho pozerala a začala mi dochádzať trpezlivosť.

"Tak sa vymáčkni, tváriš sa ako keby si mal vetri."

"Na mladú ženu máš teda zaujímavé vyjadrovanie, ale hádam že v tejto dobe to nie je nič nezvyklé."
Pošúchal si bradu a na chvíľu sa akoby stratil vo svoje pravekej dobe.

"Je to mojou súčasťou už viac ako štiry storočia. Nekŕmim sa z ľudí, hoci ich spoločnosť vyhľadávam je to za iným účelom. Robia mi spoločnosť počas mojich prebdených nocí ako milenci. Večnosť je dlhá a prináša samotu. Ja sa rád obklopujem ľuďmi, ktorý sú plný života. V ten okamih spojenia, keď som s nimi je ako by som žil opäť aj ja maličká. Si ešte mladá a tvoja večnosť sa len začala, ešte nemôžeš porozumieť, ale časom možno pochopíš."

Tie podrobnosti si mohol teda nechať, ale vážne si myslel že mu to len tak uverím? Žije z lásky, alebo čo? Je snáď sucuba, alebo čo? To má byť ale ženská nie?

"Tákže mi chceš povedať že sa vôbec nekŕmiš? To ti mám akože veriť?

"Samozrejme že sa kŕmim hlúpučká. Bez krvi by neprežil žiaden upír, teda Vznešený tú moc má, ale to ja nie som. Bol som premenený upír nie zrodený. Krv si kupujem v nemocnici. Predsa len je 21. Storočie. Kde si bola zavretá v kobkách?"

Snažil sa len zľahčiť situáciu, ale ani nevedel akú mal pravdu. Toľko strateného času a kvôli čomu? Zvrátený upíri čo sa nudili zo svojej večnosti. Znova som bola znechutená, teraz ale z toho že som sa nezmenila skôr a nemohla zničiť aj tú pijavicu kvôli ktorej som sa tam dostala. Jeho vôňa ,z ktorej tam vtedy zostali už len nepatrné stopy ale voňala inak než tie ostatné. 4o to hovoril o upíroch?

"čo myslíš tímy vznešenými upírmi čo sú zač?"

Chvíľu si ma zamyslene premeriaval, ale nakoniec sa rozhovoril.

"Vzhľadom na to že nie si človek, tak by si sa to dozvedieť mohla. Nakoniec v našom svete je to známe každému.
Vznešený sú starodávny pôvodný čistokrvný upíri. Krížia sa len medzi sebou, aby sa ich krv nepoškvrnila. Len tak sa ich sila dokáže prenášať. Ja som radový upír, ale rokmi som získal určité schopnosti aj ja. Tie sa však nevyrovnajú čistokrvným. Pretože sú to pradávne stvorenia sú vládcami v upírom svete. Nikto však nevie ako vznikli a oni sa o svoje tajomstvo nedelia s nikým. Tak je to aj u tvojho druhu. Vlkodlakom sa staneš len vtedy keď ťa uhryzne iný vlkodlak a premeníš sa pri prvom úplnom svite luny. Tak ako nevieme o pôvode prvých upírov, nevieme ani o pôvode prvých vlkodlakov. A vlkodlaci si svoju históriu úzkostlivo strážia. No ja osobne si myslím, že len nechcú, aby sa niekto nepovolaný dozvedel o niečom dôležitom. Ako keby stále na niečo čakali."


Pohľad upieral niekde do diaľky a znova sa stratil vo svojich myšlienkach a zamyslene si pri tom šúchal bradu rukou. A ja som zasa ničomu nerozumela. Mňa žiaden vlkodlak predsa neuhrizol a keď som sa premenila nesvietil ani žiaden mesiac. To som zasa za divnú? Vedela som že od neho by som sa toho mohla dozvedieť viacej, ale je to upír. Nemôžem mu dôverovať, svoje odpovede si nejako zistím sama.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama